Srdiečko, slniečko sladko spalo,
samučičké driemkalo,
svoju lásku k sebe zvalo
a náhle zaplakalo.
V sne sa všetko jasne zdalo,
moje malé samo bolo
a smutno mu ostávalo,
tak privolal ju nahlo.
S láskou sa polozila,
na postel jeho uľahla,
jeho ruku k sebe dala
a horkým dychom sa ozývala.
Sladký jeho spánok bol,
on nežne privinul ju
a noc krásnou sa zdala,
keď zo sna zobúdzala.
Však pohlaď jeho spočinul
na tej krásnej tvári,
čo portrét pýšil sa
hneď u jeho hlavy.
Ta fotka s obrázkom
bola mu tu vždy,
keď clivo sa mu zdalo,
pohladila po tvári.
Sny sa zdajú často krát
i opakovať viac to
však tento odkaz na stokrát
bude ozývať sa isto.